História futbalu v Palúdzke
Poďakovanie Petrovi Kokavcovi st. a Jánovi Revajovi, ktorí svojimi materiálmi a slovami výrazne pomohli k tomu, aby táto história bola v dnešnej podobe.
1 Začiatky futbalu v Palúdzke
História futbalu v Palúdzke sa začala písať už v roku 1921, keď sa futbal hral všade, kde bol len kúsok zelenej lúky, či kúsok prázdneho miesta.
Až po príchode mladého a ambiciózneho učiteľa Jána Mačuhu, ktorého postavili do funkcie správcu vtedajšej evanjelickej školy, sa začalo rozmýšľať o založení telovýchovnej jednoty. Za pomoci vtedajšieho richtára Karola Bukovinského, ktorý sa neskôr stal prvým predsedom telovýchovnej jednoty, sa urobilo ihrisko ,,pod farou“ a už v roku 1934 sa to všetko začalo. Telovýchovná jednota vtedy niesla názov VŠK Palúdzka.
Na prvé miesto sa vždy museli stavať ťažkosti s financiami. Naši prví priekopníci si spočiatku museli vyberať súperov z blízkeho okolia, pretože na stretnutia sa chodilo len pešo, prípadne na voze. Hráči si museli sami udržiavať a opravovať výstroj a stále si vylepšovať hraciu plochu. Všetci to však robili s radosťou a láskou, pretože športovať chceli pre vzornú reprezentáciu svojej obce, pre svoju potrebu a potešenie.
Postupom času sa začali dostavovať aj prvé úspechy a záujem o futbal rástol. Situácia sa začala vylepšovať, no ekonomické problémy ostávali. Ale dobrou vôľou a veľkou chuťou do práce sa všetky tieto problémy pomaly ale isto prekonávali.
2 Obdobie II. sv. vojny
V dobe najlepšieho rozkvetu futbalu u nás, prišiel rok 1939 a s ním aj hrôzy druhej svetovej vojny. Mnohí z našich futbalistov museli narukovať, a tým sa samozrejme začala prejavovať hráčska kríza. V tejto dobe bol zrušený športový klub v Liptovskom Mikuláši a hráči, ktorí nemuseli narukovať pristúpili do Palúdzky. Začala sa vlastne nová éra VŠK Palúdzka. Hráči, ktorí k nám prestúpili, začali na naše ihriská lákať aj divákov z Liptovského Mikuláša, v ktorom v predošlom období pôsobili.
V období druhej svetovej vojny pôsobilo mužstvo VŠK Palúdzka v sezóne 1939/40 v spišskej oblasti I. triedy Majstrovstiev žúp SFZ, kde sa stretávalo so súpermi ako Kežmarok, Poprad alebo Ružomberok. Následne po reorganizácii súťaží v roku 1940, pôsobilo mužstvo v rokoch 1940 – 1945 vo východnej skupine I. triedy Žilinskej župy, ktorá patrila pod Majstrovstvá žúp SFZ. V tejto súťaži pôsobili mužstvá ako Dolný Kubín, Martin a Liptovský Svätý Mikuláš, je tak úctyhodné, že sa malá Palúdzka umiestňovala v hornej polovici tabuľky, keď jej vo viacerých sezónach ušiel postup do vyššej súťaže len o pár bodov.
Najťažšie a najsmutnejšie obdobie prišlo v roku 1944, v čase slávneho Slovenského národného povstania. Na jednej strane radosť z toho, že sa slovenský národ postavil proti okupantom, na druhej strane smútok a žiaľ za mladými životmi, ktoré padli práve v SNP. Neobišlo to ani VŠK Palúdzku, ktorá sa nevedela dlho vyrovnať so stratou dobrých futbalistov a ľudí. Po skončení 2. svetovej vojny v roku 1945 začala veľká radosť z oslobodenia pomaly zahladzovať stopy a žiaľ nad tými, ktorí naše rady opustili. Športová činnosť začala pomaly ožívať.
3 Povojnovové obdobie
Vďaka veľkému záujmu o futbal sa vytvorilo po A-mužstve aj mužstvo dorastencov a dokonca sa podarilo vytvoriť aj B-mužstvo. V roku 1946 sa už všetky mužstvá prihlasujú do novo utvorených súťaží. Nadriadeným orgánom bola Považská župa stredoslovenského futbalového zväzu.
Chuť do práce prináša úspechy. Hneď v prvej sezóne sa nám podarilo získať 2. miesto a boli sme veľmi blízko k postupu do vyššej súťaže. Postup sa nám však vybojovať nepodarilo, keď sme v baráži podľahli súperovi z Bánovej. V nasledujúcej sezóne sa mužstvu nedarilo a skončilo až na 8. mieste v tabuľke. Treba však spomenúť mužstvo dorastu, ktoré suverénne vyhralo svoju súťaž.
V nasledujúcej sezóne nastala reorganizácia súťaží a boli sme zaradení do I. B. triedy skupiny Liptov – Orava – Turiec. Túto súťaž sme bez väčších problémov vyhrali a mali sme našliapnuté k postupu do vyššej súťaže. Krajský futbalový zväz ohlásil ďalšiu reorganizáciu, s tým, že sa súťaž začne na jeseň a skončí sa na jar. Takisto sa zrušila aj divízia, do ktorej sme mali postúpiť a tak sme v nasledujúcej sezóne 1948/49 hrali opäť jednu zo skupín II. triedy, s tými istými súpermi, s ktorými sme hrali aj v minulom ročníku. V tejto sezóne sme angažovali výborného trénera Jozefa Kováča z Rybárpoľa, ktorý nastavil nové výborné metódy. Výsledky stretnutí boli neočakávane dobré, záujem fanúšikov bol enormný. Na konci sezóny rozhodoval o víťazovi tejto súťaže zápas medzi Sučanmi a Palúdzkou. Podaril sa nám fantastický obrat z 2:1 na 2:6 a postúpili sme do I. triedy, kde nás čakali mužstvá ako Martin, Dubnica, Dolný Kubín alebo Bytča. V tejto sezóne sme sa bili o titul s Martinom, s ktorým sme nakoniec o 1 bod prehrali ale aj tak nás čakal postup do krajského preboru.
4 Vrchol futbalu v Palúdzke, alebo pôsobenie v krajskom prebore
V krajskom prebore dostávame súperov zvučných mien. Je to predovšetkým Ružomberok, bývalé prvoligové mužstvo Považská Bystrica, Čadca, Liptovský Mikuláš, Martin, Vrútky. Medzi týmito velikánmi sa úplne stratila malá dedinka Palúdzka, ktorá nebola ani na mape, a ktorá mala oproti ostatným súperom len 1884 obyvateľov. Prvé tri zápasy nám vyšli, keď sme vyhrali s Lietavskou Lúčkou, Čadcou a dokonca aj s Považskou Bystricou. Po troch kolách sme viedli krajský prebor s plným bodovým ziskom.
Potom však prišlo derby s Liptovským Mikulášom, kde sme smolne prehrali 2:1 a začala sa vlna neúspechov. Nakoniec sme v polke sezóny skončili na peknom 6. mieste, čo bolo na pod vtedajším názvom pôsobiacu Sokol Palúdzku úspechom. V druhej polovici sezóny sa nám už tak nedarilo. Prehrali sme niekoľko stretnutí za sebou a ocitli sme sa medzi poslednými tímami krajského preboru.
O všetkom sa malo rozhodnúť v Krásne nad Kysucou. Potrebovali sme 1 bod k záchrane v súťaži. 5 minút pred koncom odpískal v náš prospech rozhodca pokutový kop. Za stavu 1:0 pre domácich sme ho však nepremenili a smolne sme tak len po jednej sezóne vypadli z krajského preboru. Rok 1951 sa tak do dejín zapísal ako vrchol futbalu v Palúdzke.
V roku 1954 mužstvo pod vtedajším názvom Slavoj Palúdzka opäť postúpilo do krajského preboru. Počas tejto sezóny však klub nedokázal držať krok so súpermi ako Púchov, Martin, Čadca alebo aj Dubnica, a umiestnil sa tak na poslednom mieste v tabuľke. Mužstvo čakal zostup späť do I. A triedy.
V roku 1955 nastal pokles futbalu v Palúdzke. Veľa hráčov odišlo a to ,,veľké“ mužstvo sa začína rozpadávať. Končí sa veľká éra futbalu v Palúdzke. Podobne je to aj s dorastencami a rezervou. Vypadli sme do I. B triedy, kde sa nám taktiež v nasledujúcom ročníku nedarí. V polovici sezóny 1956 sme na predposlednom mieste. Podobne je to aj s našim dorastom, iba dobrý kolektív B-mužstva sem-tam urobí dobrý výsledok. V nasledujúcich štyroch rokoch sme rok čo rok vypadli do nižšej súťaže až sme napokon skončili v poslednej lige a teda v IV. triede.
V roku 1959 sa s touto katastrofálnou situáciou začalo konečne niečo robiť. Do výboru prichádzajú mladé tváre a zdá sa, že z toho najhoršieho sa začíname dostávať. V nasledujúcich dvoch rokoch sa nám podarilo každý rok postúpiť a opäť sme sa po pár rokoch dostali späť do krajskej súťaže. V tejto súťaži sme pár rokov obsadzovali miesta v strede tabuľky. Zmenilo sa to v ročníku 1966/67, keď sme vybojovali vytúžený postup do I. A triedy, v ktorej sme pôsobili veľmi dlho.
5 Nový futbalový štadión SNP v Luhách
V roku 1973 sa začali prípravy na výstavbu nového futbalového stánku v Palúdzke. V tomto období sme museli hrávať naše domáce zápasy na ihrisku Závodov 1. mája na druhom konci mesta. To znechutilo funkcionárov tak, že prestali pracovať. Tí čo ešte zostali sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. To bolo na takú náročnú súťaž veľmi málo. Nebolo funkcionárov, nebolo ani divákov, keďže štadión na druhom konci mesta bol od ruky a tak celá ťarcha spočívala len na jednom jedinom človekovi – Jánovi Daňovi, ktorý musel robiť trénera, tajomníka, hospodára, pokladníka a ďalšie funkcie, ktoré súviseli s touto ,,anarchiou“. Ešte šťastie, že v tejto dobe máme pohromade výborný kolektív hráčov, ktorí podporujú svojho trénera, pomáhajú mu v jeho ťažkej práci. Všetci začali robiť všetko pre to, aby sme si nové ihrisko pri Glejone dali do poriadku a mohli hrávať konečne doma.
Ročník 1974/75 sme už začali na našom novom domácom ihrisku, ktoré dostalo názov Štadión SNP v Luhách. V tomto roku sa nám doma darilo, ale na súperových ihriskách sme často body nezískavali. Obsadili sme 5. miesto, keď nás od postupu delili len 4 body. V ročníku 1975/76 sa darilo našim mladším aj starším žiakom, ktorí prvý raz v histórii postúpili do krajskej súťaže.
17. 10. 1976 prišla slávnostná chvíľa otvorenia kompletného areálu nášho nového moderného štadióna, na programe bol v rámci tejto slávnosti aj prípravný zápas nášho mužstva. Do Palúdzky prišiel súper zvučného mena – úradujúci majster ČSSR Zbrojovka Brno, s ktorou sme po veľmi dobrom výkone prehrali tesne 2:3. V sezóne 1976/77 sme boli veľmi blízko k postupu, keď sme skončili len 1 bod za prvou Dubnicou. O postup sme bojovali aj v nasledujúcich ročníkoch ale rok čo rok nám vždy tesne unikol.
6 Úspech v podobe víťazstva v krajskej časti slovenského pohára
V roku 1978 zaznamenalo mužstvo obrovský úspech v rámci krajskej časti slovenského pohára, keď vo finále porazilo v dvojzápase von – doma mužstvo z Veľkého Krtíša, keď jediný gól dvojzápasu padol na domácom ihrisku zásluhou hráča Palúdzky Smerčiaka. Hráči sa tak tešili z krásnej kryštálovej trofeje a následného postupu do republikového pohára, v ktorom im žreb prisúdil účastníka SNL Spišskú Novú Ves. Na domácom ihrisku zohrali naši hráči s účastníkom Slovenskej národnej ligy (2. najvyššia súťaž v republike) vyrovnanú partiu, keď po polčase Palúdzka dokonca viedla 2:1. Záver zápasu však patril hosťom, ktorí skóre upravili na konečných 3:6.
Vtedajšie noviny Liptov o zápase napísali: ,,Víťaz krajského pohára dostal v I. kole Slovenského pohára veľmi zdatného súpera, účastníka SNL zo SP. N. Vsi, ktorému až do 75. minúty bol viac než vyrovnaným súperom a len záver kondične lepšie pripravených hostí rozhodol o výsledku.
Domáci už od 4. min. viedli gólom Perončíka, ale Thaly v 15. min. po trestnom kope vyrovnal. V 38. min. využil P. Kokavec hrubej chyby obrany a z 20 m prudkou strelou upravil stav polčasu na 2:1. Hneď po zmene strán Urban vyrovnal, ale v 56. min. Erhardt dal vedúci gól. Zvrat v hre nastal v 75. min., kedy rozhodca Beťka z Prievidze za veľkej nespokojnosti prítomných 300 divákov odpískal trestný kop a než sa domáci postavili do múru, bolo vyrovnané. Autorom gólu bol Kotvár. Od tejto chvíle obrana domácich znervóznela, čoho využil súper na strelenie ďalších 3 gólov Urbanom, Kunzom a Kotváčom.“
7 Obdobie 80. rokov 20. storočia
V roku 1984 sa konali oslavy 50. výročia organizovaného futbalu v Palúdzke. Súčasťou bola slávnostná akadémia v kultúrnom dome a stretnutie rôznych generácií futbalistov. Niektorí hráči a funkcionári boli odmenení pamätnými medailami. A-mužstvo bolo stabilným účastníkom I. A triedy Stredoslovenského kraja, v ktorej pravidelne obsadzovali miesta v hornej polovici tabuľky. Postup do vyššej súťaže však klubu vždy o pár bodov ušiel. Financie z vlastnej ekonomickej činnosti klubu (ubytovňa, autobus) dovoľovali zveľaďovať areál štadióna. Pribudli nové tenisové kurty. Dochádzalo k obmene kádra, nastúpili mladší futbalisti.
Klub mal družbu s poľským mužstvom Tarnowia Tarnow, kde hráči pravidelne chodili na sústredenia a merali si práve s týmto tímom sily v rôznych priateľských zápasoch. Okrem toho sa chodilo na sústredenia do Senca, do Poľska alebo do Bulharska. Plánovalo sa aj sústredenie v Juhoslávii, ktoré sa však kvôli vtedajšej vojne v tejto krajine uskutočniť nepodarilo. Hráči a funkcionári si to však vynahradili zápasom Ligy majstrov medzi Partizanom Belehrad a slávnym Interom Miláno, ktorej sa ako fanúšikovia na štadióne v Belehrade v roku 1990 zúčastnili.
8 Obdobie po revolúcii a nový klub FC 34 Liptovský Mikuláš-Palúdzka
V 90. rokoch sa spoločenské a ekonomické zmeny podpísali aj na výkonnosti futbalistov a finančných pomeroch v klube. Počas letných prestávok funkcionári a hráči organizovali Memoriál padlých športovcov v SNP z Palúdzky. Pozývali aj kluby zo zahraničia (z Poľska, zo Srbska).
V roku 1993 sa stal klub insolventný a bol naň vyhlásený konkurz. Funkcionári zaplatili stratu z vlastného vrecka. Ďalší konkurz bol v roku 1994 a mal odozvu aj v športovej činnosti. Zo súťaže museli odhlásiť žiacke družstvá a jedno vytvorené hralo v okresnej súťaži. Niektorí hráči odišli kvôli finančnému a materiálnemu zabezpečeniu hrať do iných klubov. Mužstvo zostúpilo do V. ligy.
V roku 1998 bol vytvorený prípravný výbor nového klubu FC 34 Liptovský Mikuláš – Palúdzka. Predsedom sa stal Ing. Ľubomír Kružliak, ďalej to boli Ing. Marián Hlavna, Vladimir Kružliak, Ing. Vladimir Grigár, Ing. Rudolf Galko, Ing. Daniel Nemtušiak, JUDr. Ján Droppa, Marián Hrbko, Milan a Peter Kokavcovci, Jaroslav Čertik a Ing. Dušan Brezina. 4. júla 1998 klub zaregistrovali na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky a Slovenskom futbalovom zväze.
Finančné zabezpečenie sa podarilo zaobstarať vďaka osobným kontaktom s podnikateľmi, vďaka pomoci Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši i prenájom budov v areáli štadióna. Odzrkadlilo sa to na výkonnosti mužstiev. V sezóne 1998/1999 bolo mužstvo dospelých na 2. mieste, dorastenci v IV. lige na 6. mieste a žiaci v IV. lige na 1. mieste. V sezóne 1999/2000 hralo A-Mužstvo pod vedením trénera Petra Kokavca stabilne v krajskej súťaži, kde pôsobilo v dolnej polovici tabuľky, so súpermi ako Dolný Kubín, Turany, Sučany, …
9 Obdobie prvého desaťročia nového tisícročia
V sezóne 2001/2002 bolo A-mužstvo so ziskom len ôsmich bodov po jesennej časti posledné, v jarnej časti sa však fantastickou sériou vyhratých zápasov zachránili. Tieto dôležité víťazstvá na konci sezóny teda prispeli k tomu, že sa Palúdzka umiestnila v tabuľke so ziskom 33 bodov na 10. mieste a zabezpečila si tak účasť v tejto súťaži aj v nasledujúcej sezóne. Po poslednom domácom víťaznom zápase sezóny proti Sv. Krížu sa pre noviny Liptov vyjadril tréner Peter Kokavec: ,,Po jeseni sme mali osem bodov a málokto veril, že sa zachránime. Mužstvo svojou vôľou a prístupom dokázalo malý futbalový zázrak. Doposiaľ sme získali 24 bodov a skóre 18:6, čo znamená pred posledným kolom definitívnu záchranu. Za toto patrí chlapcom veľká vďaka.“
V sezóne 2002/2003 dorastenci vypadli zo IV. ligy, žiaci naopak IV. ligu vyhrali. A-mužstvo obsadilo po jeseni s druhou najlepšou defenzívou v lige pekné 5. miesto, avšak na jar kleslo na 7. Oproti sezóne 2001/2002 sa však jednalo o úspech. Tréner Peter Kokavec po poslednom zápase sezóny pre noviny Liptov povedal: ,, Pri lepšom zakončovaní sme mohli tento zápas aj vyhrať. Chcem sa chlapcom poďakovať za ich prístup a nasadenie v dôležitých zápasoch. Hlavne tým, ktorí potiahli záver sezóny.“
V nasledujúcich sezónach A-mužstvo okupovalo priečky spodnej časti tabuľky. V každej sezóne sa im však podarilo zmobilizovať sily a v súťaži sa zachrániť. Prvé desaťročie nového tisícročia tak môžeme označiť za obdobie priemerné, bez väčšieho úspechu alebo neúspechu.
10 Vypadnutie z krajskej súťaže po vyše pol storočí a následný postup tam, kam Palúdzka patrí
V sezóne 2018/19, po vyše 50 ročnom pôsobení v krajskej súťaží, A-mužstvo vypadlo do 6.ligy (neskôr po reorganizácii súťaží 7.liga), v ktorej pôsobilo nasledujúce 4 sezóny. Pána trénera Petra Kokavca, ktorý v mužstve pôsobil dlhé roky vystriedal pán tréner Peter Poleč.
V sezóne 2022/23 sa v A-mužstve stretol výborný kolektív domácich hráčov doplnený o výborných hráčov zo zahraničia, ktorý bol pred posledným ligovým kolom na prvom mieste, avšak len s 3-bodovým náskokom pred druhou Ludrovou. Práve vzájomný zápas týchto tímov posledného 26. kola súťaže mal rozhodnúť o víťazovi okresnej 7. ligy. Hosťujúcej Palúdzke stačil zisk jedného bodu, a teda remíza. V prípade prehry by sa z titulu majstra tešili hráči domácej Ludrovej.
Stav zápasu bol dlho bez gólov, 0:0. V 77. minúte však dokázal japonského brankára Palúdzky Iedu prekonať Ludrovčan Droppa a poslal tak domácich do vedenia. Za tohto stavu by sa zo zisku titulu majstra tešila práve Ludrová. Všetko nasvedčovalo, že sa tak aj stane. V poslednej minúte zápasu nechal prvoligový rozhodca Gemzický odohrať už len posledný nákop Palúdzky smerom dopredu. Pri lopte sa ocitol obranca hostí Ján Psotný, ktorý loptu hlavou umiestnil do siete a strelil tak svoj životný gól, ktorým rozhodol o víťazovi 7. ligy LFZ zo sezóny 2022/23. Na štadióne v Ludrovej tak 455 divákov sledovalo bujaré oslavy hosťujúcich hráčov. Káder Palúdzky tak dokázal vybojovať postup späť do 6.ligy.
V sezóne 2023/24 bola Palúdzka účastníkom 6. ligy SsFZ, v ktorej sa jej taktiež darilo. Káder, obohatený o viaceré posily, dokázal vybojovať v tejto súťaži veľmi pekné druhé miesto. Predbehnúť nás dokázala len Liptovská Teplá, ktorá však nespĺňala určité pravidlá a predpisy súťaže, a tak namiesto postupu do 5. ligy vypadla do ligy 7. Postupové miesto tak padlo na A-mužstvo Palúdzky, hráči, vedenie a fanúšikovia sa tak tešili z druhého postupu do vyššej súťaže za sebou
11 Súčasná situácia v klube FC 34 LM-Palúdzka
V súčasnosti v Palúdzke pôsobí klub pod názvom FC 34 Liptovský Mikuláš – Palúdzka, ktorý sídli na štadióne SNP v Luhách. V areáli štadióna sa nachádzajú 2 futbalové ihriská, z toho jedno je hlavné, kde sa odohrávajú majstrovské zápasy, druhé ihrisko slúži zvyčajne na tréningový proces všetkých kategórií. V areáli sa tak isto nachádza multifunkčná budova, v ktorej sú priestory klubu, bar, pizzéria a ubytovňa. Štadión SNP disponuje aj modernými antukovými tenisovými kurtami.
Momentálne sa futbalový klub môže pýšiť A-mužstvom, pod vedením trénera Petra Poleča, ktoré pôsobí v 5. lige SsFZ, dorastom (U-19), ktorý je spojený s mužstvom Iľanova, pod vedením trénera Vladimíra Kuba, dorast pôsobí v 6. lige LFZ, mladšími žiakmi (U-13), pod taktovkou trénera Lukáša Medveckého, ktorí pôsobia v I. triede LFZ, prípravkou (U-11), pod vedením trénera Jána Révaja, ktorá pôsobí v I. triede LFZ a najmladšou kategóriou, prípravkou (U-9), pod vedením trénerky Kataríny Perašinovej, ktorá sa pravidelne zúčastňuje v rámci Liptova rôznych mládežníckych turnajov. Rozbehnutý je aj projekt znovuotvorenia žiackej kategórie U-15, ktorý sa však zatiaľ do konca dotiahnuť nepodarilo.
V neposlednom rade musíme spomenúť, že v súčasnej dobe je A-mužstvo Palúdzky známe tým, že v jeho radách už roky pôsobia hráči zo zaujímavých krajín sveta, ide najmä o krajiny ako Japonsko, Brazília, Kolumbia, Srbsko alebo aj africká Nigéria. Aj títo hráči tak na zápasy priťahujú fanúšikov zo širokého okolia.
Záver
V tejto práci sme sa snažili opísať a následne zostaviť históriu futbalu v Palúdzke. Boli nám zanechané knihy, pamätnice, osobné archívy. Vytvorili sme zaujímavé rozhovory s osobnosťami futbalu v Palúdzke. V neposlednom rade sme využili aj prostriedok modernej doby – internet. Všetky tieto pramene, ku ktorým sa nám podarilo za posledný polrok dostať nám pomohli dostať prácu do takej podoby, ako ju vidíte dnes.
Naša práca však v žiadnom prípade úplná nie je. Sme presvedčený o tom, že existujú aj rôzne ďalšie pramene, ktoré stále čakajú na svoje objavenie, a ktoré by v našej práci s istotou boli využité. Každopádne, veríme, že sa nám podarilo aspoň stručne opísať všetky významné udalosti v histórii klubu a celkovo futbalu v Palúdzke.
Zoznam použitej literatúry
KOKAVEC, Peter. Rukopisný záznam zápasov a novinových článkov (1969–1990). Osobný archív autora. Uložené u autora, prístup od 29. novembra 2024 do 1. januára 2025.
KOKAVEC, Peter. Rukopisný záznam zápasov a novinových článkov (1999–2003). Osobný archív autora. Uložené u autora, prístup od 29. novembra 2024 do 1. januára 2025.
BEŇUŠKA, Ján. Stredoslovenský futbal (1921–2011). Banská Bystrica: SsFZ, 2011. ISBN 978-80-970657-1-3.
PAPRČKA, Jaroslav (hlavný redaktor). Pamätnica vydaná pri príležitosti 50. výročia založenia telovýchovnej jednoty a organizovaného futbalu v Palúdzke. Liptovský Mikuláš: Tlačiarne SNP, n. p., závod Lipt. Mikuláš, 1984. 2000 výtlačkov.
RÉVAJ, Ján. Písomný rozhovor, rozhovor uskutočnil Jakub Holiga. Liptovský Mikuláš, 15. december 2024
KOKAVEC, Peter. Písomný rozhovor, rozhovor uskutočnil Jakub Holiga. Liptovský Mikuláš, 15. december 2024
SPORTNET. FC 34 Liptovský Mikuláš – Palúdzka [online]. Bratislava: Sportnet, [cit. 31. december 2024] Dostupné na: https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/fc-34-liptovsky-mikulas-paludzka/
autor: Jakub Holiga
