Na samotný záver kalendárneho roka 2024 sme si v rámci našich zimných rozhovorov pripravili zaujímavý rozhovor s bývalým hráčom a dlhoročným funkcionárom klubu Petrom Kokavcom st. Týmto článkom by sme Vám takisto chceli zaželať do Nového roku 2025 veľa zdravia, šťastia, lásky a úspechov. Veríme, že aj v roku 2025 si nájdete cestu na štadión SNP v Palúdzke.
V koľkých rokoch ste začali hrať futbal? V ktorom klube ste začínali?
Futbal sme hrávali od útleho detstva. Za žiakov som začal hrávať ako 8-ročný.
Kto vás motivoval a priviedol k futbalu?
Prišlo to prirodzene, už ako malé deti nás to ťahalo k futbalu.
Na akom poste ste počas vašej futbalovej kariéry pôsobili?
Začal som ako záložník. Pri dospelých ma tréner vysunul na hrot útoku, kde som odohral podstatnú časť svojej kariéry. Niekoľko zápasov, keď nám chýbali stopéri som odohral aj na tomto poste.
Čo považujete za či už svoj, alebo tímový najväčší úspech počas vášho pôsobenia v klube?
Za najväčší tímový úspech, považujem víťazstvo v Slovenskom pohári Stredoslovenského kraja, keď sme vo finále porazili divízny Veľký Krtíš po výsledkoch 0:0 a 1:0, a boli sme zaradený do celoslovenskej sútaže, kde nám vylosovali druholigovú Spišskú Novú Ves, s ktorou sme doma prehrali 2:5, keď sme ešte 15 minút pred koncom vyhrávali 2:1, no potom zaúradoval rozhodca a prehrali sme. Za môj osobný úspech považujem, záujem prvoligovej Žiliny o moje služby. Škoda, že mi vtedy nikto z môjho okolia nevedel poradiť, čo mám urobiť. Tréner Marko nás nových hráčov, Topercera z Trnavy a mňa nezobral na sústredenie do poľskej Krynice, a tak som sa vrátil späť do Palúdzky, aj napriek veľkému záujmu Púchova, Martina, Ružomberka, Liptovského Mikuláša. Dal som prednosť zamestnaniu, novému ihrisku a novej sociálnej budove na štadióne, čo bolo v tej dobe pre nás niečo neskutočné.
Ako by ste porovnali podmienky vo futbale počas vášho aktívneho pôsobenia s podmienkami, v ktorých hrávajú hráči v súčasnosti?
Je to neporovnateľné. V takých podmienkach ako sme my, ešte na starom ihrisku pôsobili, by dnes už nikto nehral. S budovaním nového areálu sa podmienky zlepšovali až do dnešnej podoby.
V koľkých rokoch ste ukončili svoju aktívnu hráčsku kariéru?
Aktívnu kariéru som ukončil ako 42-ročný.
Ako dlho, koľko rokov ste pôsobili vo futbalovom klube v Palúdzke ako aktívny hráč?
Ako aktívny hráč som pôsobil od roku 1958 až do roku 1992, čo je 34 rokov.
Koľko rokov ste pôsobili vo futbalovom klube v Palúdzke ako funkcionár/ tréner?
Výborových schôdzí som sa zúčastňoval už ako kapitán mužstva asi od roku 1972 dodnes.
Aká je vaša najkrajšia spomienka z pôsobenia vo futbalovom klube v Palúdzke?
Tých spomienok je nespočetné množstvo. Spomeniem len niektoré. Sústredenia v Senci, v Bulharsku, družba s Tarnowiou Tarnow, LKS Zdziari, vybavovanie sústredenia v Belehrade, ktoré sa neuskutočnilo kvôli vojne v Juhoslávii, návšteva zápasu Ligy majstrov Partizán Belehrad – Inter Miláno, oslavy jubileí klubu a pod.
Ako vnímate dnešnú situáciu okolo FC 34 Liptovský Mikuláš-Palúdzka, či už v mládežníckych kategóriách alebo v A-mužstve?
Vždy je čo zlepšovať. Viac a dôslednejšie sa venovať mládeži, vylepšovať odbornú a materiálnu stránku. Určite by bolo dobré aby U-19 hrala v krajskej súťaži. V A-mužstve by bolo potrebné mať viac odchovancov a menej legionárov, čo je veľký problém slovenského futbalu. Už od najnižších súťaží, až po 1.ligu je čoraz viac legionárov.
Keby ste mali možnosť vrátiť sa v čase, čo by ste poradili svojmu 15-ročnému ja v oblasti futbalu?
Asi ťažko by bolo niečo radiť. Terajšia mládež má mnohonásobne lepšie podmienky a možnosti ako sme mali my, no málo robia preto aby ich dokonale využili. My ako žiaci sme nemali žiadneho trénera, ktorý by s nami trénoval. Naše tréningy boli dennodenná hra na ihrisku.
